42. časť – Taký obyčajný deň … Pondelok, 30. marca 1981 Na poštovom oddelení som balil a posielal kožuchy jednotlivým zákazníkom, ktorí ich mali u nás buď na opravu, alebo vyčistenie. Boli z celého regiónu, čiže nielen z Utahu, ale i z Wyomingu, Idaha, Montany, Nevady, Oregonu, Californie a Washingtonu. Za tie dlhé roky, čo majitelia mali firmu, už dobrých […]

39. časť Kožušiny natiahnuté na doske sa pomaly sušili a ja som si zaspomínal na časy, keď som dral učňovské lavice na celoslovenskom internátnom obuvníckom učilisti, ktoré bolo v malej dedinke pri Topoľčanoch. Bola to Nitrianska Streda, kde žilo len asi okolo päťsto obyvateľov, s dvomi kaštieľmi a taktiež s dvomi kostolmi – katolíckym i evanjelickým. V […]

36. časť Nejako som sa predsa len vyspal, hoci sny som mal dosť silné a emotívne. Na môj zvyk boli matrace príliš mäkké. Ale to už tak majú niektorí návštevníci radi, tak im vyhovejú podľa ich predstáv. Bezváhový stav mi ešte nejaký ten deň trval, až sa napokon celkom vytratil. Veľakrát som sa pristihol, že v spánku prudko tlačím nohami na brzdy, aby sme do […]

33. časť Takmer každý večer po pracovnej dobe sme sa s Dušanom vybrali do nášho raja – do kasína v Atlantic City, do ktorého sme často chodievali. Bolo to jeho najobľúbenejšie miesto. Pri vchádzaní do mesta z diaľnice sme sa zastavili na križovatke, keď bola červená. Dušan si zrazu spomenul, že musí zaistiť všetky dvere na vozidle. Nebol to problém, […]

časť Byt, v ktorom som býval, patril majiteľovi firmy, takže dosť na mňa naliehal, aby som sa vysťahoval, keď už u nich vôbec nepracujem. Dokonca mi pohrozili, že som tam nelegálne a budú ma súdiť, aby som byt opustil. Dlho som som im tú radosť nechcel robiť, a tak som sa veľmi snažil, aby som si nejaké miesto na bývanie čo najskôr zadovážil. Chcel som zostať bývať i […]

časť Nebolo to ani veľmi dlho po tom, čo som strávil moje najsmutnejšie Vianoce a bola tu ďalšia nepríjemnosť. Pani majiteľka náhle zomrela. Bol to pre mňa obrovský šok, pretože som vôbec netušil, že bola tak blízko k posledným okamihom tu na zemi. Stále som si ju predstavoval tak, ako som ju videl pred dvoma týždňami a aj ako sme sa pozdravili. Odišla tak neočakávane […]

časť Víkend bol tu a ja som sa odobral pešo asi tri kilometre, aby som stihol odchod autobusu Trailways Lines do New Yorku, kde som mal dohodnuté stretnutie s Mirom. Nevidel som ho asi niečo vyše polroka, odkedy som odišiel z Rakúska. On v tom čase býval vo vedľajšom štáte New Jersey v Edisone. Dohodli sme sa, že sa stretneme v hoteli Latham, aby som znovu prežil tie chvíle, kde […]