Príbehy

časť Byt, v ktorom som býval, patril majiteľovi firmy, takže dosť na mňa naliehal, aby som sa vysťahoval, keď už u nich vôbec nepracujem. Dokonca mi pohrozili, že som tam nelegálne a budú ma súdiť, aby som byt opustil. Dlho som som im tú radosť nechcel robiť, a tak som sa veľmi snažil, aby som si nejaké miesto na bývanie čo najskôr zadovážil. Chcel som zostať bývať i […]

časť Nebolo to ani veľmi dlho po tom, čo som strávil moje najsmutnejšie Vianoce a bola tu ďalšia nepríjemnosť. Pani majiteľka náhle zomrela. Bol to pre mňa obrovský šok, pretože som vôbec netušil, že bola tak blízko k posledným okamihom tu na zemi. Stále som si ju predstavoval tak, ako som ju videl pred dvoma týždňami a aj ako sme sa pozdravili. Odišla tak neočakávane […]

časť Víkend bol tu a ja som sa odobral pešo asi tri kilometre, aby som stihol odchod autobusu Trailways Lines do New Yorku, kde som mal dohodnuté stretnutie s Mirom. Nevidel som ho asi niečo vyše polroka, odkedy som odišiel z Rakúska. On v tom čase býval vo vedľajšom štáte New Jersey v Edisone. Dohodli sme sa, že sa stretneme v hoteli Latham, aby som znovu prežil tie chvíle, kde […]

časť Izbička bola šikovná a miesta bolo dosť. V strede vedľa dverí bol stôl a štyri stoličky. Po bokoch dve veľmi pohodlné postele. Záchody a kúpeľne boli vo vedľajšej chodbe, kde sme sa občas aj na štafety kúpavali. Vôbec nám to nevadilo, aspoň mne nie, nakoľko na vojenčine nás veľmi dobre vytrénovali, takže teraz sme to mali do vienka dané, sťa dar boží.Z okna […]

17. časť Bolo už aj na čase sa popozerať dookola a začať niečo podnikať, aby sme sa s Vilkom mohli zapojiť do normálneho života. Hlavne, aby sme si dokázali na seba aj zarobiť. V angličtine sme boli limitovaní, ale muselo sa na to zabudnúť, pretože niečo robiť sme naozaj len museli. Nevedeli sme sa rozhodnúť, ktorým smerom máme urobiť prvý krok. Ešte šťastie, […]

14. časť Ráno pred odletom som bol dosť vynervovaný, lebo som ani dobre nespal, ale hlavne preto, že sme sa dlho do noci o všeličom rozprávali a najmä o tom, aké som mal štastie, že už konečne letím. Z tábora sme išli iba dvaja, Vilo a ja. Obaja Čechoslováci. Jeden Slovák a druhý Čech – Moravák, taktiež bývalý „horník“ a solídny futbalista. Myslím si, že […]

časť Konečne sme boli pod samotným vrcholom, kde už strmé skaly neboli, ale len akási plošina na vrchole pokrytá vrstvou snehu, ktorú sme aj z diaľky videli.Boli sme celkom vysmädnutí, lebo sme nevypili počas celého výstupu ani trochu vody. Vypotili sme asi všetko a potom som si uvedomil, že ten výlet mi dal poriadne zabrať. Boli sme obaja dehydrovaní, nemali sme ani trochu […]

časť Alica bola pre mňa všetkým. Dňom slnečným i nocou mesačnou, všetkým, čo len človek potrebuje, aby šťastným bol. Poznali sme sa už skoro štyri mesiace a ja som ju videl všade, kadiaľ som chodil.Niečo podobné som naposledy poznal doma, keď som miloval jednu dievčinu a chodil som ako omámený. Ale to je u každého rovnaké, keď niekto niekoho skutočne miluje. Láska […]

5. časť Život v lágri bol zaujímavý v každom smere a denno-denne sa na mňa niečo nalepilo. Mal som zrazu viac skúseností. Spočiatku som však bol oslabnutý, bez nálady, veľmi bledý, a ani pľúca som ešte nemal celkom v poriadku. Navyše som počas môjho pobytu v nemocnici schudol päť kíl. Bol som v akomsi útlme a tento stav ma držal príliš dlho. Každý, kto prežil […]

3. časť Čas pomaly ubiehal a ja som si ani neuvedomil, že to boli už tri týždne, čo som strávil v nemocnici. Bol som veľmi rád, že som spoznal aj Alicu, ktorá mi bola dobrou priateľkou. Trochu sme sa aj zblížili. Vždy sa tešila do práce. Naviac, bolo to dobré i pre ňu, pretože som jej pripomenul kúsok domoviny. Rozprávali sme sa výlučne po poľsky a to bol ten […]